Hračka používaná ako pomôcka a prostriedok detskej hry plní najrôznejšie funkcie. Stimuluje motoriku, pohybový, mentálny a citový rozvoj dieťaťa, ale zohráva aj dôležitú socializačnú funkciu. Môže byť aj prostriedkom na zníženie a odstránenie nežiaduceho nadmerného psychického napätia dieťaťa. Hračku nemusíme preto chápať iba ako prostriedok detskej hry. Významne slúži aj ako predmet, ktorý účinne napomáha rozvíjaniu osobnosti dieťaťa a tak má intelektuálny, didaktický, terapeutický a pedagogický rozmer. Žiadna hračka nemôže spĺňať všetky funkcie naraz. Iba detská fantázia dokáže počas hry pripísať úlohu hračky rozličným predmetom. Je úlohou dospelých, aby deti usmernili pri ich spontánnom rozhodovaní, pretože ony nemôžu mať zodpovedný úsudok najmä z hľadiska bezpečnosti hry (ktoré deti by sa rady nepohrali aj so skutočnými zbraňami?). Napriek tomu sú práve ony pod rafinovanou marketingovou paľbou filmového priemyslu, ktorého významnou súčasťou zvyšujúcou zisky sú aj hračky (známe postavičky animovaných filmov). Čo však znamenajú hračky pre dospelého človeka? Robia starosti rodičom pri ich nakupovaní v snahe zohnať čo najvhodnejšie hračky, primerané veku, trvanlivé a nie veľmi drahé. Zamestnávajú dizajnérov, ktorí majú profesionálny záujem aby boli kreatívne, kvalitné, vyrobiteľné a navyše úspešné. Sú objektom záujmu pedagógov, psychológov a pediatrov, ktorí skúmajú, či nepoškodzujú správny psychomotorický vývin detí atď... Výrobcovia hračiek sa obávajú, aby ich vedeli efektívne vyrobiť a so ziskom predať. Pre výrobcov a obchodníkov je oblasť výroby hračiek konkurenčne veľmi náročný odbor. Dosiahnuť v ňom úspech vyžaduje tvrdú prácu s trvalými inováciami a masívnu marketingovú podporu. Slovenský trh je príliš malý na úspešnú a rentabilnú sériovú výrobu hračiek. Ak výrobca chce akokoľvek dobrú hračku úspešne dostať na európsky trh, musí sa nevyhnutne ocitnúť na veľtrhu hračiek v Norimbergu a tam niekoľko rokov získavať dôveru obchodníkov.
Dizajn
Pri koncipovaní požiadaviek na dobrú hračku treba brať do úvahy kvalitu (použitý materiál, funkčnosť), zhotovenie (kvalita možnej výroby, technológia), dizajn (estetická úroveň, bezpečnosť, vzhľad, farebnosť), originalitu, a nakoniec aj použitie hračky (výchovný účel, didaktické využitie). Tento zoznam by sa dal doplniť o ťažko definovateľný rozmer, ktorý hračkám často chýba – o emocionálnu stránku dizajnu alebo jednoducho o výraz hračky. Príťažlivosť spočívajúca v pútavom výraze, hrá dôležitú úlohu práve vtedy, keď má dieťa siahnuť po obľúbenej hračke, keď je unavené, keď sa potrebuje cítiť bezpečne. Príklad iného druhu hračky – stavebnicu, založenú na technickej zručnosti a priestorovej predstavivosti, bude dieťa skôr stavať pre uspokojenie z tvorby, premýšľania a experimentovania. Pri kreatívnom procese si dizajnér na začiatku nemusí formulovať konkrétne ciele ani určiť presnú primeranosť veku cieľovej skupiny. Väčšina hračiek má pôvod v experimentovaní s rôznymi materiálmi, inšpiráciami zo zvieracej ríše, alebo rozvíjaním mechanizmov či rôznych fyzikálnych javov, prípadne v ich vzájomnom prepojení. Až následne, po objavení nosnej myšlienky – motívu, dizajnér pristúpi k špecifikácii a definovaniu cieľov bližšieho určenia hračky.
Výroba
Drevo je aj dnes dôležitým výrobným materiálom a v spracovanej forme je súčasťou aktuálneho kultúrneho prostredia. V minulosti nájdeme mnohé šťastné spojenia tradície a moderného prístupu. Na rozdiel od českého prostredia na Slovensku sa mohutnejšie rozvinula výroba drevených hračiek najmä v troch strediskách v medzivojnovom období: v Kunešove pri Kremnici, v Starej Turej a v Kyjaticiach pri Rimavskej Sobote. Ani v jednom však výroba nepresiahla ráz ľudovej výroby. V súčasnosti sa drevená hračka predáva iba ako doplnkový sortiment, nedokáže konkurovať flexibilnejším a cenovo dostupným plastom. Drevené hračky vyžadujú spravidla osobitný prístup pre vypracovanie technologických postupov ich výroby. Výrobcom nestačí iba tradičné stolárske vybavenie a skúsenosti remeselníka získané pri práci s drevom. Potreba zhotovenia veľkého počtu kusov, netypické tvary a zároveň drobné segmenty hračiek sú dôvodom na hľadanie čo najefektívnejších postupov. Výroba každej drevenej časti sa musela aj v minulosti dôkladne premyslieť, čo vyžadovalo kreatívne technické myslenie a dôvtip, aby hračkárska živnosť priniesla primeraný finančný efekt. Tieto už hotové technologické postupy sú veľmi inšpiratívne aj dnes, pričom sa ďalej rozvíjajú s využitím súčasného drevoobrábacieho vybavenia.
Trh
Norimberg je miestom konania najväčšieho veľtrhu hračiek, potrieb pre záujmové aktivity a voľný čas. Veľtrh je určený výhradne odborníkom z celého sveta a je významným prameňom informácií, ktorý umožňuje orientáciu na trhu. Po ukončení prehliadky norimberského veľtrhu sa nevyhnutne musíme zamyslieť nad otázkou, či je potrebná existencia takého množstva hračiek. Len malá časť ponuky hračiek by sa dala považovať za skutočne dobré, kvalitné, inovatívne a kreatívne. Ďalším nerovnovážnym problémom je, že existuje fenomén „ázijská výroba“, pri ktorej je základným princípom podnikania plagiátorstvo a kopírovanie, pričom dominantným materiálom už dávno nie je iba plast a textil. U európskych výrobcov môžeme pociťovať niečo ako „ázijský komplex“, lebo už neplatí, že všetko, čo pochádza z Ázie je lacné a nekvalitné. To je jedna z pozitívnych správ pre spotrebiteľa. Ako však obstáť v tejto nemilosrdnej konkurencii? Niektoré firmy to riešia hľadaním stále nových výrobkov, iné zvyšovaním kvality výroby, materiálu a uplatňovaním dobrého remesla a dizajnu. V súčasnosti je to väčšina nových inovatívnych a kreatívnych produktov vyrábaných v malých (často rodinných) podnikoch, dokonca niekedy manažovaných samotným dizajnérom. Tieto malé firmy často inklinujú k remeslu, experimentovaniu s materiálmi a majú nepopierateľnú výhodu: môžu častejšie inovovať výrobný program a majú bližší kontakt so spotrebiteľom, čím sa urýchľuje spätná väzba od zákazníka smerom k výrobku.
V deväťdesiatych rokoch 20. storočia sme na Slovensku často mohli počuť, že prežívame renesanciu drevených hračiek. Nebola to celkom pravda a nie je ani dnes. Za posledných dvadsať rokov bol na veľtrhu v Norimbergu zaznamenaný jednoznačný pokles tejto komodity. Zo zvyšnej ponuky asi tretina sú hračky, ktoré by sme mohli zaradiť skôr medzi suveníry. Tu dominuje ponuka miestnych tradičných výrobcov z oblasti Krušných hôr najmä mestečka Seiffen, ktoré má vyše tristoročnú tradíciu výroby sústružených, štiepaných, rezaných a maľovaných figúrok, domčekov a luskáčikov.
[ späť ]